"Fašiangy, Turíce, Veľká noc ide, kto nemá kožúška, zima mu bude." 

Touto pesničkou a v krásnych maskách sa žiaci prvého stupňa vybrali do materských škôlok, kde svojim mladším kamarátom porozprávali o fašiangových tradíciách. Potom si mohli vyskúšať zručnosti niektorých remeselníkov, napríklad chodenie na chodúľoch či krúženie obručou. Na záver sme ich ponúkli tradičnými kysnutými koláčmi a rozlúčili sa.

Našu školu navštívilo občianske združenie Post Bellum  a zrealizovalo nám v triede vzdelávací workshop.       

Prezentácia združenia zachytávala príbeh ľudí, ktorí prežili vojnu, boli prenasledovaní v totalitnom režime a obetovali život, aby sme sa my mali lepšie a žili slobodne. Zapojili sme sa aj do rôznych aktivít. Páčilo sa mi, ako sme sa priamo zahrali na ľudí, ktorým zobrali majetok – to sa nazývalo kolektivizácia. Pozreli sme si aj ukážku z filmu, ako sa ľudia museli vysťahovať do 24 hodín, opustiť domy a zobrať si len najpotrebnejšie veci - to bola nútená migrácia. Vtedy som si uvedomila, že migrácia ľudí sa deje aj dnes, hoci nie v našej krajine. Zahrali sme sa aj na politické strany a ukázali si, aké dôležité je, aby rozhodovali správne. Stačí totiž, že sa do vlády dostane diktátor, akým bol Hitler, a dokáže zničiť životy toľkých ľudí... Bol nám pustený Smutný príbeh Evy, ktorej rodinu zobrali do koncentračného tábora, kde zomreli, a ona utiekla do Palestíny. Aj túto scénku sme si zahrali. Vďaka týmto všetkým scénkam a príbehom už teraz slovám ako je totalita, socializmus, nacizmus, transport a ľudské právo rozumiem oveľa lepšie. Myslím si, že rozprávanie príbehov skutočných ľudí nás vedie k lepšiemu pochopeniu minulosti, ale aj prítomnosti, ktorá ovplyvňuje budúcnosť.

Mojím prianím by bolo, aby z našej školy, nášho mesta, nášho ani žiadneho iného štátu už nikdy nevyšiel diktátor, ktorý by zničil životy toľkých ľudí.

                                                                                                                                                     Dominika Janigová